Pri zatepľovaní obvodových stien rodinného domu a pri výmene starých netesných okien za nové, spravidla dochádza k zníženiu celkovej prievdzušnosti obálky budovy. Vzduchotesnosť obálky budovy je dôležitým predpokladom na zníženie tepelných strát budovy a na dosiahnutie požadovaných úspor energie.
Moderné trendy v oblasti výstavby energeticky úsporných budov kladú dôraz na vzduchotesnosť obálky budovy. Je preto nevyhnutné zaistiť dostatočné vetranie, ktoré privádza čerstvý vzduch pre obyvateľov domu a odvádza nežiaduce škodliviny a vlhkosť obsiahnutú vo vzduchu.
Vetranie budovy je možné niekoľkými spôsobmi. Najbežnejšie vetranie je prostredníctvom okien a dverí, ktoré však nie je vždy celkom optimálne vo vzťahu k požadovaným úsporám - dochádza pri ňom k tepelným stratám. Lepším riešením je použitie rekuperácie - systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu. Tento typ vetrania zabezpečuje dostatočnú výmenu vzduchu a súčasne minimalizuje tepelné straty vetraním.
Ako postaviť nízkoenergetický dom alebo správne nainštalovať moderné technológie na internete nenájdete. Projektová dokumentácia spracovaná odborníkom vám zaistí presnú špecifikáciu stavebných opatrení, ktoré sú základným predpokladom kvalitnej stavby či rekonštrukcie. Jej súčasťou je návrh úprav, ktoré sú optimálne z hľadiska ekonomickej návratnosti, skvalitnenia objektu, sanácie a pod. Zároveň zachytáva všetky kritické detaily, čím sa predchádza vzniku tepelných mostov a poruchám vlhkosti v budove. Súčasťou projektovej dokumentácie je aj návrh na zaistenie tepelnej ochrany budovy (projektové energetické hodnotenie) a jej požiarna bezpečnosť.
Preto neodporúčame realizovať energetické úpravy bez projektovej dokumentácie a rovnako bez energetického hodnotenia. Projektové energetické hodnotenie navrhuje optimálne riešenia, ktorými sa zníži energetická náročnosť budovy požadovaným spôsobom a v budúcnosti prinesie užívateľovi nižšie náklady za spotrebovanú energiu. Nekvalitná a neodborne navrhnutá a zrealizovaná rekonštrukcia môže viesť k dodatočným zásahom, ktoré mnohonásobne prevýšia náklady potrebné na vyhotovenie energetického hodnotenia a projektovej dokumentácie, navyše takáto rekonštrukcia neprinesie žiadaný efekt.
Zároveň odporúčame venovať pozornosť tomu, aby bol zabezpečený súlad medzi energetickým hodnotením, projektovou dokumentáciou a samotnou realizáciou. Iba tak je možné dosiahnuť požadovaný výsledok a prínos realizovaných opatrení. Splnenie požadovaných parametrov je základným predpokladom získania príspevku na zateplenie rodinného domu.
Tento mýtus nie je založený na pravde. Naopak, zateplenie objektu výrazne znižuje riziko kondenzácie vodných pár a vznik plesní. Ku kondenzácii, resp. k následnému vzniku plesní na vnútornom povrchu obalových konštrukcií, dochádza najčastejšie práve v nezateplených stavbách. Rizikovými miestami sú napríklad rohy stien, ostenia a nadpražia okien, okolia parapetov, miesta napojenia vodorovných a zvislých konštrukcií a pod.
Vzhľadom na nízky tepelný odpor obvodových konštrukcií a kritické detaily nezateplených stavieb môže teplota vnútorného povrchu pri chladnom počasí klesať až na teplotu tzv. rosného bodu. Pri tejto teplote je okolitý vzduch nasýtený vodnými parami, ktoré na povrchu alebo vo vnútri konštrukcie kondenzujú a vytvárajú tak ideálne prostredie pre rast plesní.
Naopak vnútorný povrch zateplenej konštrukcie je výrazne teplejší, a preto nedochádza k nežiaducej kondenzácii a vzniku plesní. Je však nutné nezabúdať na to, že okrem správneho návrhu a prevedenia zateplenia konštrukcií objektu vrátane dôsledného riešenia detailov v rizikových miestach (v miestach tzv. tepelných mostov) je nevyhnutné zaistiť vetranie miestností a eliminovať tak nadmernú vlhkosť vzduchu v miestnostiach.
Toto tvrdenie vo väčšine prípadov nezodpovedá realite. Schopnosť konštrukcie izolovať teplo vo vnútri objektu je vyjadrená veličinou známou ako súčiniteľ prechodu tepla, označovanou písmenom U a vyjadrenou v jednotkách W/(m2.K). Čím je hodnota súčiniteľa prechodu tepla obvodovej konštrukcie nižšia, tým daná konštrukcia izoluje lepšie (má väčší tepelný odpor). Napríklad nezateplená kamenná stena hrúbky 1 meter má hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U = 1,86 W/(m2.K). Naopak stena z plných pálených tehál s hrúbkou 0,8 metra dosahuje hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U = 0,81 W/(m2.K), čo je oveľa priaznivejšia hodnota, a to pri menšej hrúbke steny.
Normou (STN 73 0540-2) požadovaná hodnota je pre prípad obvodovej steny Ur1 = 0,22 W/(m2.K). Túto požiadavku nespĺňa ani jedna z uvedených stien. Pre príklad, samotný penový polystyrén hrúbky 16 cm má hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U = 0,24 W/(m2.K). Je teda na prvý pohľad zrejmé, že len na základe hrúbky konštrukcie nie je možné usúdiť, aké tepelnotechnické vlastnosti konštrukcia má, vždy záleží na skladbe konštrukcie, použitých materiáloch a ich vlastnostiach.
Z hľadiska úspor má významnú úlohu energetické hodnotenie budovy, ktoré navrhuje optimálnu hrúbku izolácií pre jednotlivé stavebné konštrukcie. Do výdavkov na zateplenie napr. fasády vstupuje niekoľko položiek s ktorými je potrebné počítať. Predovšetkým sú to odstránenie pôvodných vrstiev, prenájom lešenia, nákup izolačného materiálu a finálnej úpravy, a v neposlednom rade cena práce. Finančná náročnosť spojená s nákupom izolácie nie je v porovnaní s ostatnými položkami nijako výnimočná, a preto zateplenie polovičnou hrúbkou polystyrénu neznamená, že budú polovičné aj vaše výdavky. Z ekonomického hľadiska je preto hrúbka izolácie vzhľadom k celkovej cene zateplenia zanedbateľná.
Toto tvrdenie sa zakladá na technických a fyzikálnych vlastnostiach penového polystyrénu, ktorý pri dlhodobom vystavení teplotám nad 70 °C a taktiež pri kontakte s organickými rozpúšťadlami stráca svoju stabilitu. Optimálnym zabudovaním penového polystyrénu je však možné jednoducho týmto nepriaznivým vplyvom predísť. Vhodné zabudovanie by malo byť navrhnuté projektantom v projektovej dokumentácii.
Staré kotly majú vo všeobecnosti nízku účinnosť a sú ekologicky neefektívne. Z hľadiska úspor energie a finančných prostriedkov je efektívne vymeniť starý kotol za nový.
Starý kotol s nízkou účinnosťou, ktorý je dimenzovaný na vyšší výkon než je reálna potreba objektu po realizácii úsporných opatrení vám vytvára zbytočné náklady. Len pre ilustráciu, staré kotly na fosílne palivo majú účinnosť cca 55 %, oproti tomu napríklad nový kotol na pelety alebo štiepku má účinnosť 80-85 % (zdroj TZB-info). Z toho je zrejmé, že výmena zdroja tepla na vykurovanie a správna dimenzia nového zdroja tepla môže priniesť úsporu cca 25 % až 30 %.
So súhlasom prevzaté z www.novazelenausporam.cz
